Auschwitz-Birkenau

Dňa 8. mája 2002 Múzeum SNP sprístupnilo stálu Slovenskú národnú expozíciu Tragédia slovenských Židov v Štátnom múzeu Auschwitz-Birkenau v Osvienčime.

osviencim_prvyHlavným cieľom stálej Slovenskej národnej expozície (SNE) v Osvienčime je poskytnúť návštevníkom historicky objektívny pohľad na genézu a priebeh holokaustu na Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny tak, aby SNE v komparácii s inými národnými expozíciami mohla autonómne plniť svoje špecifikum po obsahovej i formálnej stránke. Takto koncipovaná a realizovaná expozícia tematicky korešponduje, no vôbec nesplýva s inými národnými expozíciami, čím vzbudzuje prirodzený záujem návštevníkov nielen zo stredoeurópskych krajín, ale aj z iných štátov Európy a sveta. Špecifickosť SNE spočíva v tom, že zložitú problematiku holokaustu prezentuje v príčinných historických súvislostiach s vývojom slovenskej spoločnosti a režimom vojnovej Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. Pri výbere dokumentárneho materiálu z viacerých archívov (Archív Štátneho múzea Auschwitz-Birkenau v Osvienčime, Slovenský národný archív v Bratislave, Archív Múzea SNP v Banskej Bystrici, Yad Vashem v Izraeli, okresné a oblastné archívy na Slovensku) sme uprednostnili najdôležitejšie a najvýznamnejšie archívne dokumenty a fotodokumentáciu s veľkou výpovednou hodnotou, aby sa uchovali v pamäti a vedomí návštevníkov.

osviencim_druhyPri koncipovaní a realizácii obsahového zamerania expozície sme rešpektovali chronologický prístup. V jeho rámci sme uplatnili tematické členenie. Takto koncipovaná expozícia umožňuje v syntetickej skratke dokumentovať podstatu holokaustu na Slovensku a jeho špecifické slovenské prejavy riešenia židovskej otázky od jesene 1938 do jari roku 1945. Expozícia kladie dôraz na kľúčové medzníky riešenia židovskej otázky počas autonómie, na prijatie Židovského kódexu, na prvú vlnu deportácií (marec – október 1942), na vznik a činnosť pracovných a internačných táborov, na druhú vlnu deportácií v roku 1944 a na fašistické represálie v rokoch 1944 – 1945. SNE obsahuje štyri tematické celky.

  1. Židovská komunita na Slovensku do roku 1938

    Dokumentuje židovské spoločenstvo na Slovensku do roku 1938 ako integrálnu súčasť obyvateľstva Slovenska. Stratou židovských spoluobčanov v rokoch 2. svetovej vojny bola narušená populačná rovnováha Slovenska. Tento celok je dokumentovaný mapou osídlenia židovských obyvateľov so základnými demografickými údajmi, mapami rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky, ktorej súčasťou sa stala aj Podkarpatská Rus. Územie Československej republiky tvorilo jednotný a nedeliteľný celok, ktorého hranice mohli byť zmenené len ústavným spôsobom.

  2. Slovenská spoločnosť a riešenie židovskej otázky v rokoch 1938 – 1945

    Zachytáva postupnú parceláciu Československa až po jeho rozpad. Na základe Viedenskej arbitráže z 2. 11. 1938 bolo k horthyovskému Maďarsku násilne pripojené územie južného Slovenska o rozlohe 10309 km2. Celok dokumentuje Slovenský štát s autoritatívnym režimom (od 21. 7. 1939 Slovenskú republiku), jeho prehlbujúcu sa politickú a rasovú perzekúciu, ktorá znamenala hlboký zásah do života všetkých občanov Slovenska, ale najmä Židov. Hlavnou politickou silou na Slovensku sa stala Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS). Po prijatí arizačných zákonov v roku 1940 sa na Slovensku začalo hovoriť o dôslednom vysťahovaní Židov za hranice štátu. Celok dokumentuje prvé protižidovské opatrenia, ktoré vychádzali formou vládnych nariadení bez prerokovania v Slovenskom sneme. Židovskí obyvatelia boli postupne vyraďovaní z hospodárskeho a spoločenského života celým radom diskriminačných zákonov, ktoré vyvrcholili prijatím Židovského kódexu 9. 9. 1941 a ktorý predznamenal smrť takmer 80 000 slovenským Židom. Zriaďovanie špeciálnych vojenských pracovných útvarov pre neárijských občanov tvorilo organickú súčasť perzekúcie židovských a rómskych občanov na Slovensku. Súčasťou perzekúcií bolo aj zriaďovanie internačných a pracovných táborov pre Židov a Rómov v Novákoch, Vyhniach, Seredi, v Žiline, Nitre, Lábe, Zohore a inde. Od marca do októbra 1942 slovenská vláda ako prvá zo spojeneckého bloku štátov OSI deportovala vlastnými mocensko-administratívnymi prostriedkami zo Slovenska do nacistických vyhladzovacích a koncentračných táborov na okupovanom území Poľska takmer 58 000 Židov. K záchrane stoviek židovských spoluobčanov prispeli mnohí ľudia (evanjelickí i katolícki duchovní, civilné obyvateľstvo) i napriek hrozbe väzenia alebo smrti. Židia aktívne vystupovali proti deportáciám a zapájali sa do protifašistického odboja na Slovensku a Slovenského národného povstania (SNP) v roku 1944. SNP sa zúčastnilo vyše 1 650 Židov, z toho 269 zahynulo. Po okupácii horthyovského Maďarska nemeckými vojskami 19. 3. 1944 radikálne riešenie židovskej otázky vyústilo aj do hromadných deportácií obyvateľov z územia južného Slovenska okupovaného horthyovským Maďarskom. Po vojenskom potlačení SNP nacistické vojenské jednotky a príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy na území Slovenska v rokoch 1944 -1945 umučili a zavraždili viac ako 5 300 osôb (civilov, Rómov, rasovo prenasledované osoby), ktoré boli nájdené v 211 masových hroboch a vypálili viac ako 90 obcí a osád. Príslušníci “Strany šípových krížov” za pomoci maďarských žandárov zavraždili na území južného Slovenska celkom 832 osôb nájdených v 42 masových hroboch. V druhej vlne deportácií v roku 1944 bolo zo Serede do KT Auschwitz a Terezína vyvezených takmer 14 000 Židov.

  3. Slovenskí Židia v KT Auschwitz-Birkenau v rokoch 1942 – 1945

    Dokumentuje život väzňov v tábore. V roku 1942 počas prvej vlny deportácií bolo do KT Auschwitz vypravených 19 transportov s 18 746 židovskými obyvateľmi. V druhej vlne deportácií v období od 30. 9. 1944 do 2. 11. 1944 bolo zo Serede do KT Auschwitz -Birkenau odtransportovaných ďalších 7 436 osôb. V rokoch 1942 a 1944 bolo odtransportovaných zo Slovenska do KT Auschwitz 26 272 osôb. Medzi prvými väzenkami, ktoré boli deportované do tábora 26. 3. 1942, bolo 1 000 mladých žien a dievčat z východného Slovenska vo veku od 16 do 30 rokov.

    osviencim_tretiOd apríla 1942 sa vykonávala na rampe selekcia, ktorá predurčovala ďalší osud väzňov v tábore. Tematický celok okrem dokumentácie života slovenských väzňov v KT Auschwitz, mapuje aj ich účasť v ilegálnom hnutí odporu a záchranné akcie v rámci tábora. Z KT Auschwitz-Birkenau v priebehu piatich rokov ušlo vyše 802 väzňov. Medzi nimi boli aj mnohí Slováci. Alfrédovi Wetzlerovi a Walterovi Rosenbergovi, dvom Slovákom, sa podarilo ujsť 7. 4. 1944. Po úspešnom úteku napísali rozsiahlu osvienčimskú správu o pomeroch a o vraždiacom mechanizme v KT, ktorého obeťami sa stali aj deti zo Slovenska deportované do KT Auschwitz len kvôli svojmu pôvodu. Bez akejkoľvek registrácie boli väčšinou ihneď vraždené v plynových komorách. V závere tematický celok dokumentuje pochod smrti a oslobodenie tábora vojakmi Červenej armády v januári 1945.

  4. Nikdy viac holokaust

    Prezentuje pamätníky a pamätné tabule obetiam holokaustu na Slovensku (Kremnička, Nemecká, Kováčová a ďalšie), zoznam vyznamenaných medailou “Spravodliví medzi národmi”. Súčasťou expozície je aj Dokumentačné centrum, v ktorom si návštevník môže prostredníctvom počítačovej techniky prezrieť zoznamy jednotlivých transportov, najdôležitejšie dokumenty viažuce sa k riešeniu židovskej otázky na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, ako aj výpovede bývalých väzňov.

    osviencim_stvrtyKonečné riešenie židovskej otázky na Slovensku v rokoch 2. svetovej vojny patri medzi najtemnejšie kapitoly novodobých dejín Slovenska. I napriek tomu, že sa slovenská spoločnosť za posledné decénium mohla podrobnejšie oboznámiť s výsledkami archívneho výskumu našich i zahraničných historikov, nebola predmetná problematika komplexne dokumentovaná múzejnými prostriedkami formou stálej expozície. Z uvedených dôvodov Múzeum SNP uvítalo ponuku Štátneho múzea Auschwitz-Birkenau v Osvienčime na zriadenie stálej národnej expozície o holokauste na Slovensku v jeho priestoroch.

Odborný garant expozície: Múzeum SNP v Banskej Bystrici
Miesto: Štátne múzeum Auschwitz-Birkenau v Osvienčime, prízemie bloku 16
Scenár: PhDr. Mgr. Dezider Tóth, PaedDr. Ján Stanislav, CSc., Mgr. Stanislav Mičev
Návrh a výtvarno-priestorové riešenie: Ing. Arch. Milan Veselý, Ing. Ľubomír Mlynarčík

Otváracie hodiny:

Od pondelka do nedele v mesiacoch:

december, január, februárod 08:00 do 15:00
marec, novemberod 08:00 do 16:00
apríl, októberod 08:00 do 17:00
máj, septemberod 08:00 do 18:00
jún, júl, augustod 08:00 do 19:00

Za lektorát za platí podľa počtu návštevníkov v skupine. Nahlasovanie vstupov je možné telefonicky na poľských telefónnych číslach 00 48 33 844 80 99 alebo 00 48 33 844 81 00 alebo faxom na čísle 00 48 33 843 22 27. Bližšie informácie získate na oficiálnej internetovej stránke múzea Auschwitz – Birkenau: www.auschwitz.org.pl