Kultúrna pamiatka Pamätník Nemecká

Od roku 2002 je v správe Múzea SNP aj expozícia v Ráztockej doline, kde nemecké jednotky a príslušníci POHG v januári 1945 popravili do 900 osôb. Nová expozícia Represálie nacistov a príslušníkov POHG na Slovensku v rokoch 1944-1945 bola sprístupnená v roku 2003. Expozícia je venovaná jednej z najtragickejších kapitol slovenských novodobých dejín – represáliám nemeckých nacistov a ich domácich kolaborantov z radov Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy (POHG) a príslušníkov nemeckej národnostnej skupiny. Prvá časť spracúva všeobecný úvod do danej problematiky. Zároveň zachytáva priebeh, hlavných aktérov a obete vraždenia v Kremničke a Nemeckej – miesta početne najrozsiahlejších represálií s charakterom vyhladzovacích akcií na území Slovenska. Ďalej stručne dokumentuje základné tendencie vývoja ľudáckeho režimu a udalosti až do vojenského potlačenia Slovenského národného povstania (SNP) jednotkami nemeckej brannej moci a Zbraní SS a obsadenie politického a vojenského centra Povstania – Banskej Bystrice. Za týmito nemeckými formáciami postupoval nacistický policajno-bezpečnostný aparát, pozostávajúci z príslušníkov Bezpečnostnej služby (Sicherheitsdienst – SD) a Bezpečnostnej polície (Sicherheitspolizei – SiPo), ktorého úlohou bolo stíhanie, zatýkanie a následná likvidácia účastníkov Povstania, príslušníkov odboja, civilných osôb pomáhajúcich Povstaniu a rasovo prenasledovaných osôb, najmä Židov a Rómov.

nemecká2 Vraždenie v Nemeckej, v bývalej vápenke, prebiehalo od 4. do 11. januára 1945 a po strele do tyla skončilo v plameňoch vápennej pece do 900 osôb. Tieto vraždy vykonali príslušníci Einsatzkommanda 14 pod velením šéfa banskobystrického oporného bodu EK 14 SS-Obersturmführera Kurta Herberta Deffnera a členovia POHG z Považskej Bystrice na čele s nadzbrojníkom Vojtechom Horom. Za miesto popráv v Kremničke boli vybraté protitankové zákopy v blízkosti obce. Prvú popravu nacisti uskutočnili 5. novembra 1944. Ďalšie popravy nasledovali 20. novembra 1944, 12. decembra 1944, 19. decembra 1944, 5. januára 1945, 20. januára 1945, 19. februára 1945, 5. a 17. marca 1945. Na popravách sa zúčastňovali aj príslušníci 5. poľnej roty POHG pod velením Jozefa Nemsilu. Zaistencov na miesta popráv dovážali z väznice Krajského súdu v Banskej Bystrici. Po oslobodení bolo z masových hrobov v Kremničke exhumovaných celkove 747 obetí, z toho 211 žien a 58 detí. Väčšinu obetí tvorili Židia – vyše 450 osôb. Záver tejto časti expozície je venovaný povojnovému retribučnému súdnictvu. Zachytáva procesy s príslušníkmi POHG, v ktorých boli vynesené rozsudky smrti a vysoké tresty odňatia slobody.

rukaDruhá časť expozície, ktorá sa nachádza v samostatnej miestnosti, podrobne dokumentuje represálie na západnom, strednom a východnom Slovensku, ale aj na území južného Slovenska okupovaného horthyovským Maďarskom. Časť expozície je venovaná represáliám voči rómskemu obyvateľstvu. Najväčší masový hrob na západnom Slovensku bol nájdený v lokalite Brezina pri Trenčíne, na strednom Slovensku v Dolnom Turčeku a na východe republiky v Tokajíku. Z dôvodu prehľadnosti bola expozícia doplnená o schematické štruktúry Pohotovostnej skupiny H Sipo – SD a POHG spolu s tabuľkou hodnostných označení Zbraní SS.
Na Slovensku bolo umučených a zavraždených 5 304 vlastencov, antifašistov a rasovo prenasledovaných, ktorí po vojne boli exhumovaní v 211 hromadných hroboch. Z toho na území južného Slovenska okupovanom horthyovským Maďarskom to bolo 832 osôb v 42 hromadných hroboch. Viac ako 95 obcí, osád a samôt na Slovensku bolo vypálených.

Z trojrozmerných predmetov sú najzaujímavejšie súčasti uniforiem príslušníkov POHG, nemeckej polície a Strany šípových krížov (Nyilaskeresztes párt – NKP). Z ďalších trojrozmerných predmetov sú v expozícii inštalované osobné predmety obetí represálií a veci z vypálených domov obcí Kalište a Kľak.

Prvý písomný dokument, viažuci sa k obci, pochádza z roku 1281. Obyvatelia Nemeckej boli väčšinou roľníci, lesní robotníci a robotníci pracujúci v Štátnej rafinérii minerálnych olejov v Dubovej, v miestnej vápenke a tehelni. Medzi hlavné zamestnania obyvateľov Nemeckej patril podomový predaj čipiek, ktorý sa rozvíjal od 18. storočia a pretrval až do druhej polovice 20. storočia, resp. až do súčasnosti.

Nemecká sa do slovenských dejín výrazne zapísala v januárových dňoch 1945, kedy sa vápenná pec, situovaná na rozhraní chotárov obcí Ráztoka a Nemecká, stala nemým svedkom tragických udalostí. Dňa 4. januára 1945 veliteľ oporného bodu Einsatzkommanda 14, so sídlom v Banskej Bystrici, SS-Obersturmführer Dr. Kurt Georg Herbert Deffner, spolu s veliteľmi nacistickej bezpečnostnej polície – Sicherheitspolizei, nacistickej bezpečnostnej služby – Sicherheitsdienstu, gestapa a kapitánom Vojtechom Košovským, poverencom Hlinkovej gardy pre Pohronskú župu, určili Kofroňovu vápenku za miesto hromadných popráv priamych účastníkov SNP, ich rodinných príslušníkov, sympatizantov Povstania a rasovo prenasledovaných osôb. Vápenka sa ukázala z hľadiska bezpečného zahladzovania stôp ako najschodnejšia cesta. Zároveň dúfali, že sa nikto nikdy nič nedozvie, lebo popol obetí a časti telesných pozostatkov zahladili vody rieky Hron.

K prvým hromadným popravám došlo 5. januára 1945. Popravu začal veliteľ oporného bodu Einsatzkommanda 14 SS – Obersturmführer Dr. K. H. Deffner. Na vraždení obetí, ktoré na miesto popravy privážali priamo z väznice Krajského súdu v Banskej Bystrici, resp. osôb zaistených počas razií v blízkom okolí, sa podieľali príslušníci Einsatzkommanda 14, Sicherheitspolizei, Sicherheitsdienstu, gestapa a tiež príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy z Považskej Bystrice, ktorým velil nadzbrojník Vojtech Hora so svojimi zástupcami Leom Buntom a Mikulášom Spišiakom. Poslednú popravu katani vykonali 11. januára 1945. Podľa záznamov uvedených v Základnej knihe zaistencov, ktorí boli väznení gestapom Krajského súdu v Banskej Bystrici, našlo smrť vo vápennej peci v Nemeckej 26 priamych účastníkov SNP. Išlo o Slovákov, Rusov, Francúzov, členov americkej vojenskej misie, o jednu Rumunku a 205 rasovo prenasledovaných osôb. Celkový počet obetí sa nedá presne vyčísliť, pretože nie všetky obete boli evidované. Predpokladá sa, že popravených bolo do 900 osôb. Podľa projektu architektov A. Béllu, E. Stančíka, M. Belluša a akade-mických sochárov K. Patakyovej a A. Viku bol obetiam fašistických represálií vedľa vápenky postavený pamätník symbolizujúci plameň pece a kľačiacu ženu.

Otváracie hodiny:

Denne okrem pondelka od 09:00 do 16:00.

Vstupné:

Dospelí0,70 €
Deti, žiaci, študenti, dôchodcoviazdarma
Držitelia preukazu ŤZP a ŤZP-Szdarma
Členovia SZPBzdarma
Členovia Klubu priateľov Múzea SNPzdarma

Kontakty:

Nahlasovanie vstupov: 0918 899 433