plk. Pavol Kuna
(18. 01. 1895 Vrbica – 04. 05. 1982 Levoča)
veliteľ 3. taktickej skupiny 1. ČSA na Slovensku

Vojenskú kariéru začal v máji 1915 dobrovoľným vstupom do školy pre výchovu záložných dôstojníkov 9. honvédskeho pluku rakúsko-uhorskej armády. Bol prevelený na východný front, kde 13. 6. 1916 padol do ruského zajatia. V roku 1917 vstúpil do československých légií a bol zaradený k 7. streleckému tatranskému pluku. V novej československej armáde bol pridelený k 37. pešiemu pluku v Košiciach, kde 31. 3. 1921 aktivoval za dôstojníka. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch vystriedal niekoľko posádok (Levoča, Košice, Hranice na Morave). Od 3. 3. 1939 bol pridelený za zástupcu vojenskej správy pri Hlavnom veliteľstve Hlinkovej Gardy.

V máji 1939 ustanovili mjr. Kunu veliteľom pešieho pluku 1 v Levoči a povýšili ho na podplukovníka. Pri reorganizácii armády bol povolaný do Bratislavy, kde sa stal veliteľom posádky a už 7. 7. 1940 ho povýšili na plukovníka. Dňa 25. 11. 1941 prevzal od gen. Malára velenie Zaisťovacej divízie na východnom fronte, ktorá chránila nemecké tylové objekty. Od 5. 11. 1942 ho MNO menovalo veliteľom divíznej oblasti 2 v Prešove. Od 1. 1. 1944 sa stal šéfom vojenskej správy MNO v Bratislave, ktorá sa 19. 5. 1944 presunula do Trenčianskych Teplíc.

Pre zapojenie plk. Kunu do ilegálnej práce malo zásadný význam, že mu dôveroval pplk. gšt. J. Golian. Z titulu svojej funkcie (materiálne zásobovanie slovenskej armády) predisponovával plk. Kuna rôzny vojenský materiál do priestoru strategického trojuholníka Banská Bystrica – Zvolen – Brezno. Po septembrovej reorganizácii 1. ČSA na Slovensku bol plk. Kuna menovaný za veliteľa III. TS s krycím menom Gerlach, ktorá sa zapojila do sústavných bojov s bojovou skupinou SS “Schill” v smere Handlová – Sv. Kríž nad Hronom a Oslany – Žarnovica. Do polovice októbra 1944 bola však III. TS nútená ustúpiť v smere Žarnovica – Banská Štiavnica. Kritická situácia III. TS a jej rýchlo klesajúca bojová morálka sa na čas zlepšila príchodom 2. čs. paradesantnej brigády, s pomocou ktorej sa situácia čiastočne stabilizovala. V kritických dňoch nemeckej generálnej protipovstaleckej ofenzívy došlo k vzájomnej výmene veliteľov III. a IV. TS (plk. M. Markus). Táto IV. TS sa však definitívne rozpadla už 29. 10. 1944. Plk. Kuna sa následne schovával na rôznych miestach (Liptovský Mikuláš, Hybe, Važec) a krátky čas spolupracoval s partizánskym oddielom Jaromov na Podbanskom. Po prebojovaní sa 1. čs. armádneho zboru v ZSSR do tohto priestoru sa hlásil u jeho veliteľa a žiadal o svoje zaradenie. Bolo mu vyhovené a už 7. 2. 1945 dostal rozkaz organizovať 4. čs. samostatnú brigádu v Levoči, ktorej sa stal neskôr i veliteľom. V dobe od 16. 4. 1946 do 29. 9. 1947 bol zástupcom plk. gšt. J. Heřmana, ktorý velil jednotke nasadenej proti banderovcom.

Od 1. 4. 1948 bol dekrétom MNO uvoľnený z aktívnej vojenskej služby a výnosom MNO z 25. 5. 1950 mu bola odobratá vojenská hodnosť, ktorá mu až do jeho smrti v r. 1982 nebola vrátená.