Myšlienka zrekonštruovať a spojazdniť povstalecký Improvizovaný pancierový vlak Štefánik (IPV Štefánik) vznikla už pred niekoľkými rokmi. Pri príprave plánov na oslavy 65. výročia SNP s ňou prišli pracovníci Múzea SNP v Banskej Bystrici a nadšenci z Klubu historickej techniky pri rušňovom depe Zvolen. „Tak ako sme pred dvoma rokmi pripravili Projekt vagón pri príležitosti 65. rokov od deportácií slovenských Židov, tak sme sa rozhodli k okrúhlemu 65. výročiu SNP spustiť po koľajniciach ďalší projekt, IPV Štefánik“, povedal v roku 2009 pri predstavovaní zrekonštruovaného Štefánika Dalibor Lesník, vedúci oddelenia marketingu Múzea SNP.

Projekt „Oživili sme Pancierový vlak Štefánik“ bol najdlhšie trvajúcim projektom Múzea SNP. Počas šiestich rokov ho videlo približne 280 000 návštevníkov. Stal sa podnetom na pre vytvorenie detskej výtvarnej výstavy a v roku 2010 prišlo do súťaže Cesty za poznaním minulosti, ktorú každoročne vyhlasuje Múzeum SNP, množstvo výtvarných diel práve s tematikou pancierového vlaku, hoci vlak nebol jednou z tém súťaže.

V rolu 2010, počas putovania Improvizovaného pancierového vlaku Štefánik spolu s dokumentárnou výstavou po Slovensku sme vyškolili viac ako 120 lektorov z radov študentov, ktorí nám pomáhali sprevádzať návštevníkov. Celkovo vlak prešiel 2 000 km po koľajniciach Slovenskej republiky a viac ako 3 000 km po cestách a diaľniciach na plošinových kamiónoch. V neposlednom rade veľmi úspešne reprezentoval Slovensko v Holandskom kráľovstve.

V roku 2014, po rokoch strávených na koľajniciach, významných prezentáciách a niekoľkých bojových ukážkach, sa Improvizovaný pancierový vlak Štefánik vrátil naspäť do Banskej Bystrice a natrvalo sa stal súčasťou Skanzenu ťažkej bojovej techniky v areáli Pamätníka SNP.

Z histórie pancierových vlakov

Po vypuknutí Povstania pociťovala 1.ČS. armáda na Slovensku nedostatok ťažkých zbraní, preto sa prikročilo k stavbe improvizovaných pancierových vlakov. Stavalo sa podľa predvojnového československého predpisu, pričom bola súprava na základe skúseností nemeckej a sovietskej armády doplnená o tankové vozne. Povstalecký pancierový vlak tak mal predsunutý, delový, guľometný vozeň a lokomotívu. Tankové vozne boli zaradené pred a za lokomotívu. Na zástavbu do tankových vozňov určili nepojazdné tanky LT vz. 35 prisunuté z Martina. Dielne slovenských železníc vo Zvolene na stavbu týchto vozňov použili vagóny radu Vd a Vl, na ne položili nepojazdný tank obložili ho kotlovým plechom a medzery vysypali štrkom. Pancierový vlak IPV-I Štefánik, veliteľ npor. Anton Tököly, mal tri tankové vozne, z toho jeden záložný. Vlak IPV-II Hurban, veliteľ kpt. Martin Ďuriš-Rubanský, mal tiež tri tankové vozne. Posledný IPV-III T. G. Masaryk, veliteľ kpt. Ján Kukliš, mal štyri tankové vozne z toho dva záložné. Po boji pri Čremošnom, kde boli úplne zničené dve tankové veže, museli byť tieto vymenené. Počet tankov zabudovaných do IPV sa tak ustaľuje na dvanástich kusoch. Všetky tankové vozne zároveň prešli úpravou veží. Zrejme po vzore nemeckých predstavných pancierovaní tankov, boli okolo veží navarené prídavné panciere hrúbky 15 mm. Podobne delový a guľometný vozeň, postavené z dvojosových „uhlákov“ radu U vznikli podobným spôsobom. Do vozňa bola vstavaná drevená konštrukcia, medzery boli vysypané štrkom a doplnené oceľovými doskami slúžiacimi ako pancierovanie. Delový vozeň mal vo svojej výzbroji jeden 8 cm kanón vz.5/8 a dva ťažké guľomety, guľometný päť ťažkých guľometov. Pancierová lokomotíva radu 320.2 nebola okrem zbraní obsluhy vyzbrojená podobne ako plošinový vozeň na ktorom sa prevážal materiál na opravu trate. Jeho primárnou úlohou však bola ochrana pancierovej súpravy pre nastraženou náložou.

Rozkaz na stavbu pancierového vlaku Štefánik bol vydaný už 4. septembra 1944. Na jeho výstavbe sa po konštrukčnej stránke podieľali pplk.útv. Štefan Čáni a npor. pion. v. z. Hugo Wainberger. Stavba prebiehala v dielňach Slovenských železníc vo Zvolene. Prvý vlak bol hotový v rekordnom čase 14 dní, druhý Hurban dokonca za jedenásť. Vrátane tretieho vlaku Masaryk boli vlaky postavené spolu za päť týždňov. Do bojov zasiahli ako prvé vlaky Štefánik a Hurban začiatkom októbra 1944. Štefánik pri Starej Kremničke a Hurban pri Čremošnom. Zatiaľ čo Štefánik poväčšine operoval na juhozápadnom úseku frontu v rámci III. taktickej skupiny (Zvolen – Hronská Dúbrava, Zvolen – Krupina), Hurban bol nasadzovaný v rámci bojov na trati Harmanec – Čremošné a Brezno – Červená Skala. Masaryk bol nasadený koncom októbra do ťažkých obranných bojov na trati Brezno – Červená Skala. V posledných dňoch odporu povstaleckej armády boli vlaky sústredené do priestoru Harmanec – Uľanka, kde ich posádky opustili a stali sa po porážke povstania korisťou nemeckej armády.

Po skončení vojny sa na Slovensko vrátili tri vozne pancierových vlakov. Zatiaľ čo jeden tankový skončil v šrote, druhý bol zrekonštruovaný a zachoval sa vo Zvolene, pôvodne pre železničnou stanicou, dnes v areáli ŽOS Zvolen. Guľometný vozeň sa po rekonštrukcii dostal do areálu Múzea SNP v Banskej Bystrici.

Dobové fotografie pancierového vlaku Štefánik