Dr. Ing. Peter Zaťko
(17. 10. 1903 Vavrišovo – 10. 01. 1978 Bratislava)

Peter Zaťko, významný národohospodár Slovenska v rokoch 1938-45, sa narodil 17. októbra 1903 v hornoliptovskej dedine Vavrišovo v rodine murárskeho majstra. Po absolvovaní maďarskej elementárnej školy v Liptovskom Hrádku a maďarskej meštianky v Liptovskom Mikuláši sa v ňom začalo prebúdzať národné povedomie, ktoré ďalej rozvíjal na Obchodnej akadémii v Turčianskom Svätom Martine. Ďalšie študentské kroky P. Zaťka viedli na Vysokú školu obchodnú do Prahy, kde sa zapojil do činnosti študentskej samosprávy a vytvoril v nej sociálno-hospodársky odbor. V r. 1926 získal vysokoškolský diplom komerčného inžiniera. Pre rozvoj a obohatenie spektra svojich vedomostí absolvoval Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po skončení všetkých štúdií bol zamestnaný v Československo-maďarskej obchodnej komore v Prahe. Jeho práca spočívala v sledovaní plnenia opatrení zahraničného obchodu. Svoje ekonomické styky a skúsenosti uplatnil v hľadaní príčin nízkeho stupňa industrializácie Slovenska.

K tomuto problému napísal štúdiu Industrializačná politika Maďarska a jej výsledky. O hospodárskych problémoch na Slovensku veľa publikoval vo vtedajšej tlači, v Hospodárskych novinách a v martinských Národných novinách. Neskôr sa presťahoval do Bratislavy a pracoval ako obchodno-politický referent v Obchodnej a priemyselnej komore. Jeho prvým spolubesedníkom a neskôr blízkym spolupracovníkom bol prof. I. Karvaš, s ktorým sa zamýšľali nad vzťahom slovenskej inteligencie k Československej republike. Boli iniciátormi založenia časopisu Politika v r. 1931. Obsahom časopisu bola analýza problémov verejného života.

V 30-tych rokoch sa v bratislavských úradoch začalo otvorene hovoriť o potrebe zjednotenia hospodárskych a politických síl na Slovensku. Zjednotenie síl vyplývalo z potreby presadzovania slovenských záležitostí v ústredných orgánoch v Prahe. Výsledkom snáh bolo založenie Národohospodárskeho ústavu Slovenska (NÁRUS). P. Zaťko ako ekonomický odborník sa zúčastňoval na zasadnutiach NÁRUS-u. Dňa 1. júla 1936 sa stal zástupcom generálneho tajomníka Ústredného združenia slovenského priemyslu (ÚZSP).

Rok 1938 bol poznačený rozpínavosťou a mimoriadnou aktivitou Nemecka. Po prijatí Žilinskej dohody 6.10.1938 držala rozhodujúcu kartu v rukách HSĽS a od tohto obdobia sa začali názorové rozpory medzi P. Zaťkom, ktorý presadzoval myšlienku udržania stykov s českými krajinami a dr. J. Tisom, predsedom autonómnej vlády, ktorému bola bližšia politika orientácie na Nemecko.

Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 ponúkli P. Zaťkovi kreslo ministra hospodárstva, ktoré kategoricky odmietol, ale ostal ministrovým poradcom. Prijal mandát v slovenskom sneme, kde bol podpredsedom národohospodárskeho, úsporného a kontrolného výboru a zároveň generálnym spravodajcom štátneho rozpočtu.

Po násilnom rozbití ČSR vynakladal maximálne úsilie o udržanie stykov s českými krajinami. Odsudzoval narastajúcu silu HSĽS na Slovensku. Vždy si zachovával svoj kredit, vážnosť a poctivosť v záujme Slovenska.

V protifašistickom odboji na Slovensku v rokoch 1939-45 spolupracoval s demokratickými odbojovými skupinami. Bol členom ilegálnej SNR a Rady na obranu Slovenska. V spolupráci s prof. I. Karvašom pripravoval hospodárske zabezpečenie Slovenského národného povstania na Slovensku v r. 1944. Počas SNP sa nepociťovali výraznejšie nedostatky vojenského materiálu ani produktov živočíšneho a rastlinného charakteru ako pre armádu, tak aj pre civilné obyvateľstvo.

Po oslobodení Československa v r. 1945 zastával rôzne ekonomické funkcie. V 50-tych rokoch bol postihnutý politickým terorom, väzeniami a jeho osoba bola vyhlásená ako “non grata”. Zomrel v ústraní 10. januára 1978 v Bratislave.