plk. Ján Malár –
(24. 10. 1900 Itzling – ?)
veliteľ 4. taktickej skupiny 1. ČSA na Slovensku

Ako 13-ročný stratil otca. Vychodil evanjelické gymnázium v Šoproni a po vzniku ČSR ukončil štúdium na učiteľskom ústave v Modre. Po prvýkrát obliekol uniformu ako vojak Horského delostreleckého pluku 201 v Nemeckej Ľupči dňa 12. 10. 1920. Už v novembri 1920 započal štúdiá na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave, ktorú ukončil v roku 1922 ako poručík jazdectva. Najprv zakotvil u jazdeckého pluku 3 v Hodoníne, kde napredoval v kariére, nadriadenými hodnotený ako veľmi svedomitý. V službe pluku prešiel niekoľko miest v Čechách i na Slovensku, pričom o jeho kariére asi najviac rozhodla polročná stáž v eskadróne obrnených áut v Miloviciach, ktorú absolvoval v roku 1929. Nasledoval automobilový kurz v roku 1930 a povýšenie do hodnosti kapitána. K veleniu jednotke obrnených áut sa dostal v Bratislave, najprv ako veliteľ čaty a neskôr celej 3. eskadróny obrnených áut. Vo voľnom čase kpt. J. Malár stále pestoval jazdecký šport. Po 13 rokoch služby u svojho prvého pluku ho v roku 1935 odvelili k pluku útočnej voľby 3 do Martina, kde bol technickým pobočníkom pluku. Pre jeho schopnosti a znalosti pôsobil od roku 1936 na Vysokej škole válečnej v Prahe, kde bol povýšený do hodnosti štábneho kapitána ako učiteľ jazdy, maďarčiny a literatúry. V Prahe si založil aj rodinu. Manželka Marta mu v roku 1936 porodila prvého syna Dušana.

Keď sa republika v roku 1938 ocitla v ohrození, pôsobil Ján Malár ako veliteľ pomocnej eskadróny školy. Po rozpade ČSR a vytvorení Protektorátu Čiech a Moravy, bol ako Slovák vyhostený na Slovensko. Tunajšie novovytvorené MNO ho povýšilo na majora slovenskej armády. Vo veliteľskej službe prešiel cez Horné Motešice, Humenné do Michaloviec.

Počas poľského ťaženia na začiatku 2. svetovej vojny sa so svojím oddielom musel zúčastniť vyčisťovacej akcie na poľskom území. Jeho služobný postup bol však komplikovaný, lebo neskrýval protiľudácke názory. Natrvalo tak uviazol v menej významnej funkcii. Keď sa slovenská armáda pripojila k východnému ťaženiu Wehrmachtu proti ZSSR, mjr. Malár dostal rozkaz veliť cyklistickému práporu Rýchlej divízie. Neskôr velil priezvednému oddielu. Vrátil sa v marci 1942 ako podplukovník, no už o tri mesiace putoval naspäť na front. Koncom roku 1942 sa vrátil k svojej posádke v Liptovskom Mikuláši.

V roku 1944 Vojenské ústredie SNR na čele s pplk. Jánom Golianom vytipovalo vo svojich plánoch povstania za vhodného veliteľa posádky v Liptovskom Mikuláši práve pplk. Jána Malára. Hoci sa povstalecká akcia v Liptovskom Mikuláši rozvíjala už 28. augusta 1944, prebiehala zložito. Malár sa so svojim strediskom na výcvik koní pridal k povstaniu a zúčastnil sa prvých obranných bojov proti nemeckým jednotkám postupujúcim z východu. Na viacerých miestach riadil obranné akcie v prvom týždni SNP. Najdôležitejšie z hľadiska SNP je pôsobenie pplk. Jána Malára v dobe od 9. do 18. septembra 1944, kedy bol veliteľom IV. taktickej skupiny. Velenie úseku prevzal v dobe, keď jednotky nemeckej bojovej skupiny Schill prelomili obranu v priestore Baťovian (dnešné Partizánske). Pplk. Malár musel najprv zhromaždiť vojakov rozutekaných po okolitých lesoch. Proti IV. taktickej skupine stála síce početne rovnaká, no oveľa lepšie vyzbrojená nemecká elitná jednotka vybavená najmodernejšou obrnenou technikou . Jej nápor sa nepodarilo povstalcom zastaviť a tak ustupovali z údolia Nitrice na Nováky a Prievidzu. Ani tu sa pplk. Malárovi, ktorému chýbalo mužstvo i výzbroj nepodarilo obranu udržať a náprava nastala až po opustení Prievidze. Vybudoval obranné postavenie vo vhodnom teréne a osobne celé noci dozeral na práce. Dňa 17. 9. 1944 vodič jeho auta po výbuchu granátu havaroval a pplk. Malár utrpel zranenia so stratou vedomia. Bol vystriedaný vo veliteľskej funkcii a dostal na starosť velenie výcviku koní a ich dodávku armáde. V období generálnej ofenzívy nemeckých jednotiek dňa 26. 10. 1944 ustúpil spolu s inými do hôr Nízkych Tatier.

Už 29. 10. 1944 bol Nemcami zajatý na Prašivej a až do konca vojny bol v nemeckom zajatí v zajateckých táboroch Kaisersteinbruch a Altenburg. Tu ho 15. 4. 1944 oslobodili americké jednotky. Keď sa vrátil do vlasti, boli jeho zásluhy ocenené Československým vojnovým krížom 1939, Radom SNP I. triedy a Za zásluhy I. stupňa . Pplk. Ján Malár bol samozrejme prijatý do československej armády ako už ako pplk. tankového vojska. Dňa 2. 4. 1946 ho povýšili na plukovníka. No aj plk. tank. Ján Malár mal byť jedným z tých veliteľov, ktorým sa komunisti za ich zásluhy v povstaní “odmenili”. Najprv ho preložili za inštruktora brannej výchovy a pre apolitické názory zbavili aj tejto funkcie a 15. 11. 1948 preložili k posádkovému veliteľstvu v Bratislave.

Dňa 10. 1. 1950 ho zaistili a na základe vykonštruovaných obvinení väznili dva roky. Zároveň ho pozbavili vojenskej hodnosti. Po prepustení pracoval sedem rokov ako robotník a technický úradník, no v roku 1958 v súvislosti s procesom proti Dr. Karvašovi a spol. bol Ján Malár opäť stíhaný a odsúdený z politických dôvodov na 9 rokov väzenia. Prepustili ho po amnestii z roku 1960. Potom pracoval ako elektroinštalatér vo Zväze invalidov.