mjr. Michal Širica
(01. 02. 1894 Smrečany – 18. 07. 1970 Bratislava)
veliteľ 2. taktickej skupiny 1. ČSA na Slovensku

Štúdium na nižšej hospodárskej škole ukončil v r. 1914. Už 14. 9. 1914 bol odvelený, zaradený k 67. pešiemu pluku a poslaný na východný front. Od 21. 3. 1915 v ruskom zajatí. V roku 1917 vstúpil do československých légií v Rusku. V roku 1919 absolvoval školu pre dôstojníkov v Sludianke, ktorú ukončil v hodnosti podporučíka. Priebežne si vojenské vzdelanie ďalej dopĺňal vo vojenských školách a na kurzoch v Jozefove, Miloviciach, Liberci, Olomouci a Prahe. V roku 1931 dosiahol hodnosť majora. V novembri 1938 bol mjr. Širica dočasným veliteľom práporu I/33 pešieho pluku “Doss Alto”. V rámci demobilizácie bol 14. 12. 1938 presunutý do mierovej posádky v Modre. Od 14. 3. 1939 preložený ako vládny delegát k 17. divízii do Prešova. Odtiaľ bol, po jeho povýšení do hodnosti podplukovníka (17. 5. 1939), preložený do Žiliny na post veliteľa miestnej posádky a veliteľa výcvikového strediska. Od 26. 6. 1941 je menovaný zástupcom veliteľa VDO 1 v Trenčíne.

Od 17. 2. 1942 do 19. 7. 1943 bol nasadený na východný front ako veliteľ motorizovaného pešieho pluku 21 “David”, ktorý bol súčasťou Rýchlej divízie. Dňa 1. 1. 1943 bol povýšený na plukovníka pechoty a v tom istom roku absolvoval mesačný kurz pre veliteľov plukov v Doeberlitzi pri Berlíne. Ešte v Trenčíne nadviazal spojenie s pplk. gšt. J. Golianom, budúcim veliteľom Vojenského ústredia SNR. V marci 1944 prevelili plk. Širicu do Zvolena za veliteľa posádky. Následne odchádza k jednotkám Východoslovenskej armády vo Svidníku. Vážne zdravotné problémy si vyžiadali 2. 7. 1944 jeho hospitalizáciu v Prešove. Po vypuknutí povstania prerušil liečenie v Korytnici a hlásil sa u pplk. gšt. J. Goliana a od 3. 9. 1944 sa ujíma velenia posádky náhradného práporu pešieho pluku 6 v Dolnom Kubíne. Začiatkom septembra 1944 je plk. Širica menovaný veliteľom obrannej oblasti 2 a bol teda nútený presunúť sa do Brezna. Funkciu však fakticky nevykonával, lebo už 9. 9. 1944 bol v rámci reorganizácie 1. ČSA na taktické skupiny menovaný veliteľom II. TS Fatra s veliteľstvom v Brezne, ktorá bola najväčším takticko-operačným zoskupením 1.ČSA na Slovensku. Zabezpečovalo najdlhší asi 130 km úsek povstaleckého frontu. Dva dni po ofenzíve bojovej skupiny nemeckej brannej moci “Wittenmeyer” bolo nútené veliteľstvo II. TS opustiť Brezno a ustúpiť cez Kozí chrbát – Prašivú – Latiborskú hoľu – Hiadeľ. Zhoršenie zdravotného stavu plk. Širicu si vyžiadalo jeho hospitalizáciu v nemocnici v Martine, kde ho zadržala ÚŠB. Vo väzbe v bol až do oslobodenia Bratislavy 4. 4. 1945. Dňa 1. 6. 1945 bol povýšený na brigádneho generála. V roku 1951 odvolaný, súdený a nespravodlivo väznený do r. 1956.